Cyprus v skratke

gréckymi a tureckými Cyperčanmi, čím podnecovala skôr rozvratné, než zjednocujúce tendencie medzi týmito dvoma komunitami. Grécki Cyperčania boli odhodlaní posilniť jednotu štátu, avšak vedenie tureckých Cyperčanov, na silné naliehanie Turecka, vyvíjalo úsilie o etnickú segregáciu a geografické rozdelenie ostrova. To viedlo k vzniku krátkodobých nepokojov medzi komunitami v rokoch 1963-1967 a viedlo k leteckým útokom a hrozbám invázie zo strany Turecka. V roku 1964 sa tureckí Cyperčania prestali podieľať na činnosti vlády, zákonodarného zboru a štátnej služby. Od roku 1968 do roku 1974 prebiehali rozhovory medzi obidvoma komunitami pod záštitou OSN s cieľom nájsť riešenie. Počas tohto obdobia napätie medzi komunitami ustúpilo a násilie sa v tom období skutočne vytratilo. Mierové sily OSN na Cypre (UNFICYP), ktoré majú v súčasnosti menej ako 900 vojakov, boli na ostrov vyslané v roku 1964 po vypuknutí konfliktov medzi komunitami v decembri 1963 a po hrozbách invázie zo strany Turecka. V súčasnosti je hlavnou úlohou mierových síl monitorovať nárazníkovú zónu a udržiavať prímerie nariadené zo strany OSN v roku 1974, keďže viac ako 40 000 tureckých vojakov ešte stále okupuje severnú časť ostrova. 17